Pred dvadsiatimi (?) rokmi malo zopár ľudí doma nejaký ten 8-bitový počítač. Či to už bol
ATARI,
Commodore,
Sinclair/
Didaktik Gama alebo rôzne exotické stroje ako
Amstrad,
Sharp a pod., všetky mali spoločné tri veci:
- ich majitelia im boli pomerne oddaní, doteraz sa dokážu poresviedčať ktorý počítač bol v čom lepší
- dali sa na ne zohnať (u nás len skopírovať / vymeniť, nie kúpiť - nebolo totiž kde) hry so skvelou hrateľnosťou
- každý z nich mal interpreter programovacieho jazyka BASIC
Kto čo len trošku chcel, mohol sa učiť programovať. Pochopiť algoritmy, prísť na to ako pracovať s dátami alebo ako optimalizovať program tak, aby na 1-3MHz procesore výpočet skončil skôr ako doslova vyhasne Slnko.
Na súčasných počítačoch takáto možnosť chýba. Iste, je zadarmo dostupná Java, zadarmo dostupné skvelé prostredie Eclipse, ale už aj napríklad taká Java je v porovnaní s Basicom zložitejšia, treba mať vytvorený class, v ňom nejakú tú main metódu, grafika na ktorej sa dajú krásne vizualizovať algoritmy je rádovo zložitejšia, proste je to celé o trochu zložitejšie ako napísať
10 print "hello world!"
Objavil som ale
zaujímavý interpreter jazyka BASIC. Vie to kresliť grafiku, má to vstup a výstup, má to klasický príkaz DATA, má to debugger, vie to pracovať so súbormi a vie to ukladať a načítavať programy z disku.
Celé je to opensource freeware, netreba to inštalovať, je to pre Linux aj Windows a celé to má cca 4MB.
Update: V pôvodnom článku som zabudol linku uviesť peknú esej o tom,
prečo vlastne BASIC-256 vznikol. A mal som, v čom ma Mirov názor len utvrdil. V stručnosti išlo autorovi o dve veci:
- mať možnosť bez problémov si nejaký algoritmus vyskúšať
- programovacie jazyky sú si veľmi blízke a po zvládnutí jednoduchého Basicu je pre začiatočníka ľahšie prejsť na C / Javu / Python ako zvládnuť C / Javu / Python ako prvý jazyk