Prvá väčšia krádež bitcoinov

Pri prvej väčšej krádeži bitcoinov prišiel majiteľ o 25,000 BTC — čo je približne $487,749.

Krádež bola uskutočnená po cracknutí windowsového počítača, na ktorom bola uložená nezakryptované peňaženka s bitcoinami.

Stopa transakcie sa dá sledovať na stránke blockexplorer, kde je vidno okamžité rozpustenie prijatej sumy na 500 odchádzajúcich prevodov po 50 BTC.

Z podstaty decentralizovanej bitcoin siete vyplýva nemožnosť nájsť zlodeja pomocou ukradnutých bitcoinov. Jediná možnosť je nájsť ho pomocou stôp zanechaných na napadnutom počítači.

Otázkou je či naozaj došlo k útoku a krádeži, alebo ide o špekuláciu s cieľom znížiť cenu bitcoinov pred zamýšľaným väčším nákupom.

Viac na thenextweb.com kde je linka na fórum s oznámením a detailami o krádeži.

Google vs Link Farmy

Linkové farmy sú strojom generované weby, ktoré šikovne využívajú znalosť mechanizmu určovania relevantnosti stránky. Google totiž zisťuje, koľko je na príslušnú stránku odkazov. Stránky na ktoré je viac odkazov budú asi lepšie (viac ľudí si dá prácu s pridaním linky), preto ich Google umiestňuje vyššie.

Linkové farmy tento mechanizmus využívajú generovaním stoviek krížových liniek na iné vlastné domény. Problémom je, že takéto stránky neobsahujú žiadne informácie pre hľadajúceho človeka ale len stovky liniek inam. Ak linkové farmy uverejňujú aj množstvo liniek na nejakú konkrétnu stránku s obsahom, táto získa veľký PageRank (index relevantnosti stránky v Google databáze) a zobrazuje sa vo vyhľadávačoch častejšie ako ostatné. Táto technika sa spolu s reklamou na konkrétnych stránkach často používa na zvyšovanie príjmov z reklamy (väčšia prevádzka = viac ľudí = väčší počet potenciálnych klikačov na reklamu = väčší počet kliknutí na reklamu = viac peňazí).

Linkové farmy takto znižujú kvalitu hlavného produktu (vyhľadávač) reklamnej agentúry Google. Keď bude vyhľadávač dlhodobo vracať nerelevantné odkazy, ľudia ho prestanú používať, inzerentom sa prestane vyplácať platiť za reklamy a firme klesnú príjmy.

Problémom ale môže byť aj to, že po znížení PageRank takýchto stránok klesne týmto stránkam pozícia v Google výsledkoch, následkom čoho budú mať menšiu návštevnosť, následkom čoho budú mať menej kliknutí na Google reklamy, následkom čoho budú mať menej príjmov od Google, následkom čoho stiahnu Google reklamy so svojich stránok, následkom čoho bude mať Google menej zobrazených reklám následkom čoho bude mať menší reklamný priestor a to si reklamná agentúra nemôže dovoliť.

Otázne je, či sa Google chce bulvarizovať alebo chce naďalej poskytovať kvalitné výsledky. Celý vývoj okolo linkových fariem preto nie je až taký jednoznačný a Google ich nakoniec možno ani nebude obmedzovať.

[ techcrunch ]

Jazdite na rastlinný olej!

Ceny nafty sú relatívne vysoké a ľudia hľadajú lacnejšie alternatívy. Roky sa hovorí o možnosti použiť namiesto nafty rastlinný olej, špekuluje sa o pomere miešania s naftou a o nutnosti vymeniť vstrekovacie trysky. Britský televízny automagazín TopGear preto vyskúšal natankovať dieslové Volvo použitým rastlinným olejom (z mexickej reštaurácie je vraj najlepší). Video z relácie je na YouTube.

Záhadou zostáva aditívum ktoré pridali aj v relácii. Stránka VegetableOilDiesel uvádza, že v TopGear len zavádzajú a aditívum biely alkohol. Podľa mňa ide o denaturovaný lieh (kvôli daniam je denaturovaný lieh nepiteľný a tak sa nemusí platiť strašná daň z alkoholu), ale 3% použité v relácii sa mi zdá málo.

Problémom oleja je, že má oproti nafte vyššiu viskozitu, čo sa nepríjemne prejaví hlavne pri nízkych teplotách. Studené štarty môžu byť preto problematické alebo až nemožné.

Riešením môže byť databáza so skúsenosťami stoviek vodičov, veľa ich v zime jazdí na zmes 20% oleja / 80% nafty a v lete na 80% oleja / 20% nafty a sú spokojní.

Wikipedia uvádza že staršie modely nemeckých áut so vstrekovaním Bosch, autá s motorom PSA XUD (Peugeot, Citroën, Rover, Honda) a autá s vyhrievaným filtrom paliva úspešne jazdia na zmes olega a nafty.

[ TopGear | YouTube video | VegetableOilDiesel |Wikipedia ]

Ceny plynu

Fortune 500 zverejnil 20 najziskovejších spoločností za rok 2006. Ôsmym v poradí je Gazprom, dodávateľ štvrtiny európskej spotreby zemného plynu. Medziročne zvýšil svoj zisk o 36.7% na 20312 miliónov USD. Nárast 36,7% je suma 7454 miliónov USD, čo je pri kurze cca 1:24 nejakých 178896 miliónov Skk (178 miliárd Skk).

Nemal by predseda vlády namiesto tlačenia na SPP radšej tlačiť na Gazprom aby nám dali lepšie ceny? Prípadne začať pracovať na dohode s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom o spolupráci na alternatívnom plynovode z černomorskej oblasti? Prípadne skúsiť prejednať stavbu plynovodu cez Česko a Nemecko na sprístupnenie severomorského zemného plynu?

Javí sa mi to ako kopanie do najslabšieho zo súperov...

Znižovanie nezamestnanosti

Richard Sulík má na svojom HN blogu zaujímavé texty o daňovej a sociálnej reforme. Citácia je z článku o vplyve ním navrhovaných opatrení na skutočné znižovanie nezamestnanosti:

Marginálne, po slovensky hraničné, zdanenie je zaťaženie poslednej zarobenej koruny (to môže byť aj posledných 10 Sk, 100 Sk, 1.000 Sk alebo akákoľvek iná suma). Samozrejme nejedná sa len o samotnú daň z príjmu, tá koniec koncov sa vo vyššie uvedenom príklade kvôli nezdaniteľnému minimu neplatí vôbec. Je to celková suma, ktorou štát zaťaží poslednú zarobenú korunu, teda okrem daňami aj odvodmi a znížením sociálnych dávok. Pre marginálne zdanenie nie je podstatné to, čo bolo a ani to, čo bude. Nehrá rolu, ako sa zdaňovali nižšie príjmy alebo aké bude zdanenie, keď sa príjem zdvojnásobí. Podstatné je len ako je zdanený (presnejšie: zaťažený) posledný prírastok príjmu. Práve preto marginálne zdanenie výrazne ovplyvňuje vôľu zvýšiť vlastný príjem, teda motiváciu pracovať.

Štát sociálnymi dávkami úspešne konkuruje nízkym mzdám a preto nezamestnaných tvoria väčšinou ľudia bez vzdelania, ktorí sa za vyššiu mzdu zamestnať nedokážu.
Je úplne logické, že dnešný systém, generujúci 84%-né marginálne zdanenie, nemôže motivovať k tomu, aby si tí, ktorí sú bez príjmu, intenzívne hľadali akúkoľvek prácu.
Naopak, dnešný systém akúkoľvek motiváciu pracovať za nízku mzdu definitívne zabíja.

Doporučujem preštudovanie jeho knihy o odvodovom bonuse (download v PDF) a niektorých jeho článkov napr. o (nezrealizovanom) návrhu českej daňovej a sociálnej reformy (12% daň, zrušenie daňových úľav a výnimiek, ...).