Bude energie dražší než hardware?

Na root.cz je zaujímavý článok o spotrebe PC so zaujímavou diskusiou:

Bezne PC, pokial nie je pouzivane ako hracia konzola, 99.9% casu stravi cakanim, kym ta masa vody, trochy vapnika a ineho maglajzu, co sa vyvaluje na stolicke pred monitorom, laskavo natiahne paprcu a stlaci klavesu alebo pohne mysou.
--Jano

Na výpočet vhodného zdroja bola na webe skvelá stránka, škoda že z toho autor spravil flash aplikáciu, ale so Swiff Playerom sa to dá použiť. Sú ale aj ďalšie non-flash stránky (PC Power Recommendation/Consumption Calculator, eXtreme Power Supply Calculator v2.0).

[Root.cz]

Nelineárne myslenie

Skvelý Robertov článok o nelineárnom vývoji a našej nepripravenosti poskytovať nelineárne odhady. Odhliadnuc od toho, že som veľmi rád, že na server transhumanizmus.cz začali znova pribúdať články, som veľmi rád, že je tam tento článok. Médiá nás kŕmia víziami založenými na lineárnych odhadoch a celé to môže byť úplne inak.

Ak môžeme veriť historikom, homo sapiens sa vyvinul počas stoviek tisícov rokov. Vývoj rozšírenie prvých technológii vymyslených humanoidmi (ako napríklad oheň, koleso, kamenné nástroje) trval desaťtisíce rokov. Pred zhruba pol tisícročím Gutenberg vymyslel tlačiarenský stroj [wikipedia.org], pričom trvalo asi storočie, než sa skutočne rozšíril. Trvalo 40-50 rokov, než verejnosť prijala telefón. Mobily to isté stihli za 7 rokov. Porovnajte si, koľko trvalo všeobecné prijatie rádia a televízie, s tým ako to prebiehalo u Internetu (rádio sa objavilo začiatkom 20.storočia).
Alebo projekt analýzy ľudského genómu... Tento bol od začiatku kontroverzný. Kritici na začiatku tvrdili, že nie je možné projekt stihnúť za vytýčených 15 rokov a že analýza bude trvať stovky, ak nie tisíce rokov. Po desiatich rokov, boli hotové len asi 2 percentá... ale posledných sedem zdvojnásobení, dostalo projekt z jedného percenta na 100%. Analýza sekvencie vírusu HIV trvala 15 rokov (začalo sa niekedy ~1980), u vírusu SARS to vedci stihli za 31 dní (~2004).

Tiež sa mi veľmi páčila Robertom spomínaná metóda ako Kurzweil dokázal exponenciálny rast v čase:

Zaujímavý graf nakreslil R.Kurzweil. Zobral 15 rôznych vážených osobností alebo inštitúcií (všeobecne pokladaných za autority) a nechal ich určiť kľúčové body vývoja ľudstva. Jednalo sa napr. o Carla Sagana, Paula D.Boyera, Encyklopédiu Britanniku, Americké múzeum histórie prírody, Univerzitu v Arizone.. Uvedení autori nemali s jeho názormi nič spoločné. Nepokúšali sa jeho myšlienky ani podporiť, ani vyvrátiť. Proste určili, čo podľa nich vo vývoji ľudstva predstavuje kľúčové momenty a kedy tieto momenty nastali. Tieto body vyniesol do grafu pričom na vertikálnu os umiestnil vzdialenosť medzi jednotlivými udalosťami v rokoch a na horizontálnu os: pred koľkými rokmi udalosť nastala. Nevyšlo mu to úplne presne, pretože rôzne autority určili ako kľúčové iné udalosti a určili rovnakým udalostiam inú vzdialenosť v čase, ale na grafe s logaritmickými osami je vidieť jasný lineárny trend (pozn. ak má graf logaritmické osi - exponenciála sa prejaví ako priamka).

Hmm...

[transhumanismus.cz]

Eat That Frog!

V rozhovore s Niniane Wang je pekná otázka a odpoveď:

Getting Things Done is a big issue for many people... sometimes it happens we’re wasting the whole work day putting out small fires without moving forward the main project. What are your approaches to get things done?

I recommend the book “Eat That Frog”. It’s based on the quote, “If the first thing you do every morning is to eat a live frog, nothing worse will happen to you all day.” The premise is that you maintain momentum by tackling your most difficult and important problem first thing in the morning.

Dúfam, že sa mi bude častejšie dariť to maintain momentum.

[Niniane Wang interview]

111110101

111110101 v dvojkovej sústave je 501 v desiatkovej a je to aj aktuálne poradie tohoto postu v Štyridsaťdvojke.
Prvý post som vyprodukoval 6. júna 2003, teda pred 1200 dňami. To robí postvýkon 0.42 postu za deň alebo 2.4 dní na jeden post.
Raz-dva-tri-tlesk!

Sony Reader

Často čítam texty na PDA. Samozrejme mám aj papierové knižky, ale radím ich skôr k luxusnému ako k spotrebnému tovaru. Pri papierových knihách je (okrem ceny) problém so skladovaním a údržbou (prach).

Mám relatívne staré Palm-like PDA s pasívnym nepodsvieteným displayom na báze kvapalných kryštálov (LCD, známe z kalkulačiek alebo digitálnych hodiniek). Napájanie má riešené dvomi vymeniteľnými AAA akumulátormi. 2x900 mAh je momentálne technologické maximum a keďže má relatívne malú spotrebu, dá sa na jedno nabitie prečítať menšia knižka - okolo 250kB v PDB formáte čo je asi 350kB nekompresovaného čistého textu čo je okolo 350 normostrán (30 riadkov x 34 znakov). Má dobre čitateľný monochromatický display a na čítanie treba zhruba také isté osvetlenie ako pri papierovej knižke.

Nové PDA s aktívnym TFT displayom ma veľmi nezaujali, majú totiž aktívne svietiaci display a tým aj omnoho väčšiu spotrebu.

Preto ma zaujal Reader od Sony, ktorá do svojho nového zariadenia na čítanie textov implementovala technológiu E-Ink. E-Ink je čiernobiela technológia ktorá potrebuje energiu len na zmenu stavu bodu. Tým Reader šetrí veľa energie, pretože pri čítaní potrebuje len dekompresovať stránku a zobraziť ju na displayi. Potom môže drasticky spomaliť alebo až zaspať (podobne ako to robili staré Palm PDA) a ďalšiu energiu míňať až na presun na nasledujúci stranu textu. Táto technológia umožňuje Readeru na jedno nabitie vnútorného akumulátora zobraziť až 7500 stránok, čo sa mi javí ako dostačujúce na pár týždňov čítania.

Stabilný obraz s uhlopriečkou 6 palcov (15cm) je fajn, otázne je či pri cene $350 bude o zariadenie veľnosti bežného paperbacku dostatočný záujem. Mňa by ale jednoznačne takýto Reader potešil.

Sony hneď pripravila aj e-shop portál na nákup knižiek a asi sa už vidí v roli podobného veľkého hráča v oblasti elektronických kníh, ako je Apple v oblasti dodávania hudby do prenosných prehrávačov iPod.

Trayconizer

V práci mám stále spusteného mailového klienta. Na lište v zozname spustených programov mi ale zavadzia, tak používam Trayconizer na jeho schovanie do Trayu. Niektoré softy sa vedia do trayu schovať samé, niektorým stačí nainštalovať plugin ale väčšina tray ešte neobjavila.
Existuje vaľa programov, ktoré dokážu ostatné zaostalé programy presvedčiť že sa majú schovať do trayu, Trayconizer je ale trošku iný.
Trayovanie sa spúšťa pre každý program samostatne a je namapované na štandardnú minimalizačnú funkciu aplikácie (cez minimalizačné tlačítko, na funkciu Minimize v systémovom menu aplikácie alebo po kliknutí na aplikáciu v lište spustených úloh). Napr. pre putty mám spravený shortcut s nasledovným príkazom:
"C:\Program Files\Trayconizer.exe" "C:\Program Files\putty.exe"
Treba tiež spomenúť že pre niektoré programy (napr. command prompt cmd.exe) sa mi trayovanie nepodarilo zapnúť, ale pre programy kde to ide to ide dokonale.

[Trayconizer]

Docs & Spreadsheets

Writely.com pred časom spravil online internetový textový editor. Editor bol vraj natoľko dobrý, že ho kúpil Google a tak sa startup Writely stal úspešným. Zakladatelia zarobili a získali prácu v Google.
Napísal som "vraj", pretože sa mi na ňom nepodarilo získať konto. Pred kúpením som o ňom nemal šajnu, po kúpení Googlom bol natoľko preťažený, že neprijímal nové požiadavky.

Nakoniec som sa ale ku Writely dostal. Google spojil svoj Google spreadsheet a Writely a spravil Google Docs & Spreadsheets (D&S). D&S obsahuje zoznam dokumentov za zadané obdobie, textový dokument sa otvorí priamo v D&S, tabuľka v novom okne (snáď integrácia bude pokračovať a aj tabuľka sa bude otvárať v D&S) a môže sa editovať. Nie celkom samozrejmé je editovanie dokumentu v zdrojovom formáte HTML.

Prepojenie z okolitým svetom je zabezpečené importom textu z html, txt, OpenDocument Textu, Ms Wordu alebo Star Office alebo tabuľky z csv, Ms Excelu alebo OpenDocument Spreadsheetu. Dokument sa dá poslať aj mailom na Googlom vygenerovanú adresu. Export do html, open office, rtf, pdf alebo ms word formátu je tiež príjemný.
Dokument sa dá tiež publikovať na Google webe alebo nahrať na nejaký podporovaný blog server (napr. Blogger.com, WordPress.com a ďalšie štyri servery).
Proste príjemná možnosť editovať svoje dokumenty online.

Update: všimli si to (aj keď trošku neskôr) aj ostatné médiá [1 2 3 Google News].

Any sufficiently advanced technology...

Trošku som sa začítal do Clarkovho životopisu (ktorý je mimoriadne zaujímavý a pestrý) a jeho citátov a opäť som zistil že Clarke je génius. Jeho

Any sufficiently advanced technology is indistinguishable from magic.

mám už asi 15 rokov na dverách izby a Clarke sa spolu s Holdstockom (Mythago Wood), Crichtonom (Andromeda Strain), Kulhánkom, Cherryh (Faded Sun, Downbelow Station - Pell), Aldissom (Nonstop) a samozrejme Cardom (Ender 2!), Eganom (poviedka Into Darkness zo zbierky Axiomatic ma vždy dostane), Neffom, Simakom (City), Gerroldom (Chtorr) a mnohými ďalšími zostáva mojim obľúbeným autorom.

A nie som sám, parafrázy na tento citát použil napr. Terry Pratchett (aj keď ho Pratchettovsky otočil na "Any sufficiently advanced magic is indistinguishable from technology.") alebo autori predlohy k Supermanovi a Star Trek: The Next Generation

Prales vo veľkomeste

Počas čakania na kompilovanie občas pozerám z okna. Na prales. Vlastne je to mladý les. Má asi pätnásť rokov a je v areáli susednej veľkej chemickej firmy, ktorá podstatne obmedzila výrobu (alebo skrachovala, alebo svoje okrajové pozemky nepovažuje za hodné udržiavania). Agát, baza, vysoká tráva, do toho množstvo poletujúcich strák. Preto ma zaujal rozhovor s Mgr. Janom Šturmom, postgraduálnym študentom katedry botaniky Prírodovedeckej fakulty UK o definovaní a štúdiu voľne žijúcich oblastí v mestách ale aj mimo nich.

Popadají na vás barevná hnízda tropických vos; po padesáti metrech vám spilitovým sekeromlatem rozdrtí mozek seschlý aboriginec. Do nohou se okamžitě zabodají injekční stříkačky plné neznámých substancí. Zadusí vás agresivní spletence plaménků a opletek.

Znie to ako úryvok z nejakej zaujímavej scifáriny, v okolí to samozrejme nie je až také dramatické, ale aj tak tieto dva články stoja za prečítanie.

[ ScienceWorld: Prales ve velkoměstě 1 | 2]