Hádat se na internetu je jako závodit na paralympiádě. I když vyhraješ, pořád jsi debil.
--pixy
nedeľa 24. februára 2008
nedeľa 10. februára 2008
Permanentné úložisko textov
Hovorí sa, že radšej trikrát vyhorieť, ako sa raz sťahovať. Zatiaľ som sa sťahoval deväť krát. Raz na intrák, v rámci intráku trikrát, potom raz do podnájmu, trikrát do prenájmov a následne ostatný krát do vlastného. Vyhoreli (teda skôr vydymili izbu a trochu aj poschodie) sme len raz, keď spolužiak na intráku nechtiac podpálil kôš. Pohľad na izbu pokrytú od 3/4 metra po strop mastnými čiernymi sadzami bol dosť surrealistický.
Moje ostatné sťahovanie bolo v rámci firmy do inej kancelárie a k pomerne dosť inému projektu. Čo pri takomto sťahovaní s rôznymi papiermi? Staré zadania, testovacie výtlačky, kusy zdrojového kódu, poznámky, vlastné aj cudzie analýzy, ... James Gosling radí dokumenty uložiť do krabíc, dlhodobo (povedzme rok) uskladňovať a po pol roku ich neotvorené skartovať. Keď človek nepotrebuje nejaký papier viac ako rok, pravdepodobne ho už nikdy nebude potrebovať. Ak však krabicu otvoríte, iste v nej nájdete množstvo papierov ku ktorým máte akýsi vzťah a už ich jednoducho nedokážete vyhodiť.
Chcel som ale trošku o inom.
Pri spomenutom sťahovaní som v skriniach a zásuvkách stola našiel množstvo dokumentov, odhadujem to asi na 600 listov. Držiac sa Goslingovej praktickej metódy som časť uložil do krabice, druhú časť zjavne starých vecí spred 2 a viac rokov som hneď vyhodil (=skartoval).
Čo s osobnými poznámkami a zápiskami všetkého možného, čo človek nazhromaždí? Keďže to zväčša nie sú nejaké tajné dáta, uvažoval som o elektronickom uložení v nejakom verejnom systéme. Problém je s miestom, presnejšie povedané so zálohovaním a online prístupom odvšadiaľ.
So zdrojákmi je to jednoduchšie, tie podľa Linusovho vzoru stačí zverejniť, o archiváciu sa už postarajú milióny vývojárov. Čo ale s textami? Dať ich ako dokumenty do Google Documents? Uložiť ich niekam na Wikipediu? Odhliadnuc od toho že tam ich ale môže hocikto upravovať, nie je to zneužitie Wikipedie? Použiť nejaký free hosting a riešiť to cez ukladanie html súborov? Založiť si blog a použiť blogosféru ako úložisko dát?
Ak ste na podobný problém narazili a máte chuť podeliť sa s Vašim riešením, budem rád ak napíšete do komentárov.
Moje ostatné sťahovanie bolo v rámci firmy do inej kancelárie a k pomerne dosť inému projektu. Čo pri takomto sťahovaní s rôznymi papiermi? Staré zadania, testovacie výtlačky, kusy zdrojového kódu, poznámky, vlastné aj cudzie analýzy, ... James Gosling radí dokumenty uložiť do krabíc, dlhodobo (povedzme rok) uskladňovať a po pol roku ich neotvorené skartovať. Keď človek nepotrebuje nejaký papier viac ako rok, pravdepodobne ho už nikdy nebude potrebovať. Ak však krabicu otvoríte, iste v nej nájdete množstvo papierov ku ktorým máte akýsi vzťah a už ich jednoducho nedokážete vyhodiť.
Chcel som ale trošku o inom.
Pri spomenutom sťahovaní som v skriniach a zásuvkách stola našiel množstvo dokumentov, odhadujem to asi na 600 listov. Držiac sa Goslingovej praktickej metódy som časť uložil do krabice, druhú časť zjavne starých vecí spred 2 a viac rokov som hneď vyhodil (=skartoval).
Čo s osobnými poznámkami a zápiskami všetkého možného, čo človek nazhromaždí? Keďže to zväčša nie sú nejaké tajné dáta, uvažoval som o elektronickom uložení v nejakom verejnom systéme. Problém je s miestom, presnejšie povedané so zálohovaním a online prístupom odvšadiaľ.
So zdrojákmi je to jednoduchšie, tie podľa Linusovho vzoru stačí zverejniť, o archiváciu sa už postarajú milióny vývojárov. Čo ale s textami? Dať ich ako dokumenty do Google Documents? Uložiť ich niekam na Wikipediu? Odhliadnuc od toho že tam ich ale môže hocikto upravovať, nie je to zneužitie Wikipedie? Použiť nejaký free hosting a riešiť to cez ukladanie html súborov? Založiť si blog a použiť blogosféru ako úložisko dát?
Ak ste na podobný problém narazili a máte chuť podeliť sa s Vašim riešením, budem rád ak napíšete do komentárov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)